Choď na obsah Choď na menu
 


Obrázok Poradí mi niekto?

Už pár dní mám pred sebou veľmi -veľmi ťažkú dilemu....

Jedna z mojich najlepších kamošiek, súputnička takmer štvrtinou môjho doterajšieho života ma opúšťa... :-(((

Jednak sa nedokážem zmieriť s  faktom, že toto stvorenie zomiera. Lomcuje mnou bezmocnosť - lebo vraj pomoci v týchto prípadoch niet...

Pomohol by len John Coffey - hrdina- obor z filmu Zelená míľa , ktorý liečil a robil zázraky...

Zviera vám nedokáže povedať ČI a do akej miery má bolesť, ale evidentne trpí a vytratili sa z jej správania všetky prejavy radosti zo života...

Zdá sa, že tu je už len jediné ""riešenie"".

Nech to označím akokoľvek "citlivo"- napr. "pichnúť uspávaciu injekciu" - NEDOKÁŽEM TO VYSLOVIŤ NAHLAS, PRI POHĽADE DO TÝCH OČI!!!

Obrázok
Obrázok

 

 

 

 

 

 

Obrázok

Obrázok

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

kordelia - som v podobnej situacii, skoro

mam psika ktory ma 15 rokov a tri mesiace. uz nepocuje, horsie chodi - zadne labky su slabsie. inak papa, a ked je lepsi den, tak aj tak pajdavo pobehne. je velmi milucky a fyzicky vobec na svoj vek nevyzera. ale uz musime ho vencit castejsie a obcas mu dame aj plienku - pre istotu. netrpi, zatial. ale vyzera to tak, ze budeme v podobnej situacii ako ty, jogo. najhorsie je to ako aj ty popisujes, ze raz je to lepsie, raz horsie. chystam sa za veterinarom ktory ho mal cely jeho zivot na starosti. chcem aby mu spravil odbery a pozrel na jeho celkovu kondiciu. ideme na dovolenku a budeme ho musiet nechat na varovke. a tak tiez mam obavy ako to zvladne. jedna nasa priatelka cakala na nas kedy dojdeme z dovolenky pred rokmi, aby sme jej poradili co s feneckou. bola vo velmi zlom stave. mala cukrovku. i ked jej bolo velmi tazko, ale dala si poradit a bola som s nou u veterinara. priamo tam sa uz aj nekontrolovane pokakala. a tak sa nakoniec rozhodla, ze ju uspi. mame velmi dobrych odbornikov, a tak ju uspali. ja asi budem volit tiez tuto cestu ked pride ta chvila. psicek jednoducho zaspi a uz sa nebude trapit. len kedy je ten spravny cas?

Mima - dík za podporu, Mima

Pajdy si paradoxne teraz "užíva slobodu" - bez obojku a reťaze.Musel som to takto tvrdo riešiť.Stalé totiž utekala za mnou, ked som sa vzdialil z domu - a raz dávno ju aj zrazilo auto...
Teraz žiaľ utiecť nemôže, ale zdá sa mi, že malilinko ožíva. Na zázraky moc neverím, ale sem-tam by sa čosi udiať mohlo :-)
To si nerobím nejaké ilúzie- viem, že raz všetko skončí - dobré aj zlé...len ak má prísť tá smrť - tak nech je rýchla a "pokojná" na oboch stranách

Mima - Milý Jojo,

riaď sa hlasom svojho srdca, máš v ňom dosť múdrosti i láskavosti, ktoré budú viesť Tvoje rozhodnutia, i keď budú možno robené s váhavosťou, budú správne.
My sme sa s deťmi doma nehanbili aj pomodliť za trpiace zvieratko, keď sa nám niečo podobné stalo.
Držím palce!

jogo - no je to veľmi ťažká debata

a každý máme prah citlivosti niekde úplne inde.Ja som až príliš precitlivelý...a to neviem či je pre riešenie takýchto vecí dobré...
Ale pre seba som to už "uzavrel" a "rozhodol sa". Neodsudzujem ľudí čo radili úplne na tvrdo - odstrel - argumentovali prípadom, kedy lekár zle odhadol smrtiacu dávku a pes viac ako pol dňa bol napoly mrtvy- napoly živý- v domnení, že ho uspali....Aj takéto veci sa žiaľ dejú
Nechcem to už príliš rozoberať - povedal som si že to nechám na prírodu...
Veriaci ľudia (myslím veriaci v Boha) sú v zásade proti eutanázii (čo sa ľudí týka).Ja nie som normálny- klasický veriaci- ale myslím, že každý človek v niečo verí... Ja v dobro...
Sú to ťažke- filozofické otázky, ale mám pocit, že ja nemôžem rozhodovať o žití-nežití, bytí-nebytí niekoho-niečoho...A nie som si pritom celkom istý, že je to správne a dobré....

Regi - Takto teda nie!!!!!!!!!!!!!

Jojo,chcela som ti napísať súkromne niečo emailom,ale keď som si prečítala,čo ti niektorí poradili,musím na to ešte na tejto stránke reagovať,pretože dúfam,že si to ľudia podobných názorov ako majú oni prečítajú.
Našťastie dnes väčšina normálne zmýšľajúcich ľudí,so štipkou IQ,v dnešnej dobe už vie,že akékoľvek iné utratenie zvieraťa,než injekciou je obyčajné barbarstvo a doslova zverstvo,hoci teraz som urazila zvieratá,ktoré,keby mali rozum na úrovni ľudí,by to nikdy nespravili.Také niečo môže povedať len človek,ktorý sa v podobných svinstvách vyžíva a robí mu dobre pohľad na trasúce sa zviera,čakajúce na smrť.Snáď by si mohli dať odstreliť niekoho nevládneho z rodiny a ak sa im to stále bude páčiť,môžu tak pomôcť všetkým svojim blízkym.Na Slovensku ani nemôžeš hocikomu povedať,že ti je ľúto zvieraťa,lebo ťa vysmejú.Ešte ti aj povedia,veď je to "len" zviera.Tu je málo ľudí,pre ktorých je zviera živý tvor,ktorý ako človek cíti radosť,ale aj bolesť.

jogo - Vďaka Regi

Už som sa informoval o podmienkach utratenia - aj ked mnohé rady boli surevé (chlapské) (Odbachnúť a hotovo)- a to by som jej už vonkocom neurobil - podobne ako ten John Cofey sa bál tmy, moja fena( asi ako väčšina psov) neznášala strieľanie - TO ABSOLUTNE NIE!
Rozhodol som sa nechať veciam voľný priebeh- pokiaľ to pôjde...a budem sa ešte informovať na možnosť operácie- aj ke´d veterinár hneď na začiatku povewdal, že sa to už neoplatí....

Regi - Jojo,

Ty vieš,že mám veľmi rada zvieratá a o pár opustených sa starám.Počas svojho života som musela niekoľko krát riešiť takúto otázku.Je ťažké rozlúčiť sa s členom rodiny,ktorými naši psy vždy boli.Mali sme troch a dožili sa 16,15 a 15 rokov.Bol to kus života,ktorý sme s nimi strávili a to rozhodnutie bolo ťažké a veľmi bolelo,ale keď prišiel čas,že sme videli,že už začínajú trpieť,rozhodli sme sa,aby sa ich trápenie skončilo.Naposledy so mala mačku,ktorá k nám prišla už dospelá,bola u nás tri roky.V decembri dostala mozgovú porážku.Lenže potom začala zase žrať,chodila,hoci pomaly a nemohla som ju pustiť von,lebo by neušla pred nejakým psom,ktorý by ju prípadne napadol atď.Nakoľko nemala bolesti a netrpela,nedokázala som ju dať uspať.Vyzeralo to,že snáď časom bude lepšie.Po štyroch mesiacoch však zrazu odmietla žrať a ešte v ten deň zomrela.Bolo to smutné,ale viem,že u nás prežila pekný život.Týmto ti chcem povedať len to,že ak má zviera bolesti a trpí,netreba ho trápiť.Sám budeš vidieť,či len menej vládze,alebo už trpí.Je mi to veľmi ľúto,je to krásny psík a určite bol po celý čas Tvoj verný a dobrý priateľ.Viem,čo prežívaš,viem,ako to bolí.Drž sa,Jojo!

jogo - vdaka Janka & elischka

vzdy som myslel, ze odide prirodzenou smrtou
to myslim AZ TAK neboli :-(((
Poznam pripad ludi kde im starsi pes ochorel tak, ze nemoze vobec chodit po zadnych nmohach- tie len sucha za sebou.Vraj je to nejaka diagnoza, veterinar sa vyjadril, ze psy v tom pripade necitia ziadnu bolest....
(niekto by sa mozno spytal, ze ktory pes to komu povedal :-) :-()Domáca pani je za ukončenie trápenia, na čo jej manžel položil otázku, či by aj jeho dala utratiť, keby zostal ochrnutý na vozíku ...


je to ozaj veľmi ťažké rozhodnutie

Janka - prišiel jej čas

tak ju nechaj odísť. To, čo Ti nemôže povedať, dokážeš vyčítať z jej očí... tak ju nenecháj trápiť...
aj keď ten krok je "kur.." ťažký.

elischka - Keby zvieratká

vedeli hovoriť,čo by teraz povedal Tvoj psík?asi pomož mi,nenechaj ma trápiť?!

jogo - dík Peťo

viem, že tu ani nie je čo radiť
a tiež viem, že veci treba v živote brať tak ako prídu
ale niekedy je to ozaj kurevsky ťažké :-(((((

(sorry za výraz)

peťo z Hoollíčwoodu - život prináša pády aj vzlety

kámoška ma huskyho a ma na chrbtici nádor a tiež ho majú roky a vedia,že mu niet pomoci,je to ako člen rodiny a tak viem,ako ti je,poznám ju osobne,však som videl aj ako robí ťahača ta tvoja dlhoročná spoločnička na fotkách,krásnych fotkách a tak aj pieseň si pre ňu vybral dobrú - súcitím s tebou Jojo

je ráno,krásne ráno ako každé iné
ale tu cez okno vidím
ako slniečko vykukuje z poza Skalických hôr
sú to presne tie isté pohľady ako na mojích fotkách
v mojích falkovinách

začína sa nový život
nový deň

a taký John Coffey existuje len v tom super filme...