Choď na obsah Choď na menu
 


Posledné lúče slnka sa predierali medzi zbiehajúcimi sa mračnami, ktoré neveštili  nič dobré.

Z blízkych briez, líp a agátov mestského lesoparku padali listy, ktoré vietor roznášal do širokého okolia.

Mnohé dovial až na dlažbu chodníka, vedúceho z centra do okrajovej štvrti mesta. Po ňom sa hnal v oboch smeroch dav ľudí, idúcich z práce, za nákupom a či do kina na vypredaný film "Dobrodružstvo stratenej archy".

Pomalým krokom, smerom von z mesta, kráčal muž stredných rokov, sledujúci spoza tmavých okuliarov niekoho pred sebou. Pohľad na dievčinu, kráčajúcu v priliehavom nebovomodrom kostýme, asi 15 metrov pred ním, vzbudzoval v ňom spleť' zmiešaných pocitov. Na jednej strane lásku a na druhej zase nenávisť , ktorú začal pociťovať hneď ako ju uzrel vychádzať z kaderníctva, mysliac práve nad svojimi problémami. I napriek padajúcemu súmraku, by iste každý zbadal na jeho niekoľko dní neholenej tvári, vyraz akejsi nespokojnosti so svojim osudom. No podľa chôdze, či výrazu, by asi nikto neuhádol, že pred par minútami v Snacku na námestí pozrel na dno niekoľkým pohárikom.

Pomaly sa zmrákalo a práve keď blondína v kostýme odbočila z chodníka do lesoparku, tiahnuceho sa medzi železničnou traťou a výpadovkou z mesta, preťal na obzore tmavé mračná prvý záblesk blížiacej sa búrky.

Uzučký chodník tu bol vystlaný parádnym, žltohnedým kobercom lístia. Muž s lesknúcimi sa očami za okuliarmi a s rukami potiacimi sa v koženej bunde, zrýchlil krok, ako náhle zistil, že na chodníku zostali len sami dvaja. Poháňala ho akási neovládateľná sila zúrivosti a nenávisti, dlho driemajúca v jeho vnútre a s požitým alkoholom, teraz neudržateľná na uzde, sršala z jeho tváre. Vranu, hľadajúcu si potravu, vyrušil silný šuchot lístia pod jeho nohami. S prenikavým zakrákaním, ktoré by vystrašilo i nemého v torn tichu, trepotajúc krídlami, vzlietla a pristála na vrcholci starej brezy.

Samozrejme to vyľakalo aj dievčinu, ktorá už dávno zápasila s otázkou, obzrieť sa za šuchotom, ktorý ju sprevádzal lesoparkom. Súčasne so zakrákaním inštinktívne otočila hlavu tým smerom, odkiaľ prichádzal i ten záhadný šuchot. Nepríčetný vyraz mužovej tváre, pripomínajúci v tej chvíli zviera, ženúce sa za svojou korisťou, ju natoľko vydesil, že zlomok sekundy zostala stáť ako prikovaná. .Nohy sa zmenili na ťažké  kamene, ktoré neboli schopné urobiť  krok. Pudom sebazáchovy sa však v zlomku sekundy napriek tomu dali do behu. Po dvoch – troch skokoch ju ale akási mocná ruka zdrapila zozadu za krk a zvalila do krikov na  hromadu suchého lístia. Cez ruku zvierajúcu ústa a hrdlo zároveň, neprenikol ani najmenší hlások volajúci o pomoc. Druha ruka, túžiaca po uspokojení tých  zvláštnych, zmiešaných pocitov, krátko zápasila s kopajúcimi nohami a potom, prudkými pohybmi strhávala časti odevu.

Kdesi blízko zrazu zapískal vlak a akoby na jeho povel sa spustil prudký lejak. Aj vrana z brezy zamávala krídlami, letiac horšie ako zvyčajne, ku svojmu úkrytu.

**************************************

Vlak prechádzajúci svojou trasou takmer celú republiku, klepotal už v druhej tretine tejto nekonečnej trati. Monotónny zvuk kolies a niekoľkominútová samota v kupé, prinútili Petra vrátiť sa k vlastným myšlienkam.

časť druhá - KLIK SEM