Choď na obsah Choď na menu
 


39.týždeň

A tu je krátky videozostrih vystúpenia Alexandrovcov a Joža Ráža v Prievidzi.

 

Takéto strhujúce a vysokoenergetické veci  zneli včera v Prievidzi v podaní Alexandrovcov.

Presne pred rokom - 1.10.2009 som mal veľmi smutný deň....

 

Dnes -30.9.2010 - bol v Prievidzi koncert Alexandrovcov.Mal som to šťastie, že som bol pri tom.Bol to jedinečný zážitok!Až na vystúpenie Joža Ráža.Zase som mal raz silnú chuť niekoho vypískať.Neviem ako môže niekto robiť veci tak ako on a ešte brať za to aj peniaze...Prvú slohu piesne Voda čo ma drží nad vodou odspieval otočený zadkom k publiku.Ešte väčšia nehoráznosť bola v druhej piesni.Človečina išla na playback...

Obrázok

Krátke dni, kalné rána a poštou vetra letí list...

Obrázok Na tomto obrázku tu vedľa, ktorý ma veľmi pobavil a ktorý mi poslala "suseda"Zuzka spoza kopca vyzeráme ako riadni paparazzi...

Veruže účinkujúci na festivale v Čičmanoch by si  takú náležitú pozornosť médií aj záslúžili.Aby bolo všetkým na Slovensku jasné, že naši ľudia nerobia len všelijaké zverstvá, podvody a sprostosti.Ale aj zaujímavé a ducha povznášajúce veci!

Tu sú útržky vystúpení interpretov sobotňajšej časti programu piateho ročníka stretnutia fujaristov v Čičmanoch tak ako sa mi ich podarilo v spleti kameramanov a fotografov zachytiť.

 

Kedysi bolo v týchto zemepisných končinách populárne heslo , že "Kto nejde s nami - ide proti nám!"Myslel som, že to už dávno neplatí, ale zisťujem, že je to stále aktuálne.Dokonca mnohí tú myšlienku ešte rozvinuli a povýšili:"Kto nepije ( s nami) - je proti nám!"

 

Ono je to veľmi zábavná záležitosť toto, ale aj smutná realita v slovenských dolinách a dedinách.

Kto z akýchkoľvek dôvodov odmieta nadmerné požívanie alkoholu nie je normálny.

No je to normálne?

Uplynulý víkend sa konal v Čičmanoch 5.ročník stretnutia fujaristov.Bol som pri tom len pár hodín - v sobotu, kedy bolo počasie ešte ako tak v "norme".V nedeľu to už vytrvalý dážď trochu pokazil.Kým spracujem nejaký ten videozostrih, tu je časť vystúpenia pána Juraja Sarvaša.Úvod jeho zaujímavého príhovoru, voľne prepojeného aj s recitáciou básní je dosť rušený silným vetrom.I napriek tomu to myslím stojí za vypočutie a zamyslenie.

Predovšetkým dávam do pozornosti časť videa - zhruba od tretej minúty, kedy zaznie veľmi silná báseň Mikuláša Kováča Táto krajina

Táto krajina pripomína babkinu truhlu:
Otvoríš ju a zrazu ti v srdci zavonia
materina dúška
suchý kvet lipy a majorán
Táto krajina pripomína chrám:
Chorál o človeku
znie v nej bez prestania

Studničky na jej medziach
sú plné chladnej svätej vody
vysoko na horských lúkach
v gotických vežiach zelených katedrál
nežné spieže oviec zvonia
a vôňa rumančeka
ľahučká ako závoj svadobný
potichu klesá do údolia
Táto krajina pripomína chrám
V pásiku modrých dymov nad dedinou
vonia živica –
vrchársky tymian
Keď vchádzaš do tejto krajiny
chcel by si pokľaknúť ukloniť sa po pás
a srdcom zabúchať na dubové dvere
ale je to darmo: dvere sú otvorené
a spoza nich ťa víta ľudský hlas:
Nekľakaj! Veď si jeden z nás! A nie si v kostole!
Chlieb a soľ ťa čaká na stole.