Choď na obsah Choď na menu
 


36. týždeň 2010

 

**************************************************************************************************

**************************************************************************************************

ZABUDNUTÍ - NOVÁ WEBSTRÁNKA- KLIK SEM

 

Je super, keď človek ovláda všelijaké stroje a prístroje, ktoré mu uľahčujú prácu. Nemá chybu, keď bábkoherci ovládajú rôzne maňušky a skvelo nás rozptyľujú a zabávajú.

Horšie je, keď sa karta obráti.

Keď ľudia padnú do zajatia chladných strojov a do područia bábok bez rozumu.

 

 

Pekne sa nám to začína vyvíjať v tom našom  chlieviku.

 

Prasiatka si prestali dávať servítky pred svoje rypáčiky.Prvé z nich – také obyčajné-si odvážne ryplo do svojho kolegu.Obyčajnému prasiatku bolo tŕňom v oku, že jeho oponent patril ku tým čo ešte nedávno boli pri válove.Teraz keď sa ich miesta vymenili obyčajné prasiatko už nie je len také obyčajné.Má svoje miestečko pri válove a tak si môže z plného hrdla zakvičať:”Ty prasa!Chceš na čumák?!”

Očití svedkovia tvrdia, že to bolo nejak naopak.

Že prasiatko kvíklo:”Ty ...

viac v rubrike BLOGOVINY, príspevku Kultúra nekultúrnych

Naša obec -Tužina - sa už môže pochváliť úspechmi našich občanov, nielen v tradične najpopulárnejších športoch ako je futbal, tenis, či hokej.V posledných rokoch sa do povedomia športovej verejnosti dostali aj úspechy v jude a kickboxe.

Naša hrdosť je znásobená faktom, že v oboch športoch zaznamenali výrazné úspechy naše dievčatá.

V jude Mária Šimová (12) a v kickboxe Silvia Pálešová (19). viac sa dočítate na stránke www.tuzina.sk

 

"Viem, je to tragédia ak ide o ľudské životy. No na druhej strane život beží ďalej. Život sa nezastaví. Stalo sa “iba” to, že tie obete neboli v Amerike, neboli v Nemecku, boli v temer tesnej blízkosti každého Slováka. No a tým sa nás čierna kronika dotkla adresnejšie. V blízkosti nášho najužšieho sveta sa jeden z nás neovládol a riešil až kým nevyriešil. Jeho vystúpenie je len vypuklejším, koncentrovanejším svedectvom o stave našej spoločnosti. Za dvadsať rokov sme sa dostali do civilizačnej džungle.

... ...

... ...

To, že medzi nami žijú agresívni, rómski, neprispôsobiví, militantní a ešte neviem akí spoluobčania je fakt. To, že to zatiaľ žiadna slovenská vláda neriešila je takisto fakt.

 

Bolo by načase, ak by vláda, na čele ktorej stojí žena, sociologička, začala v praxi uplatňovať nové myšlienky a postupy, ktoré by raz za milión rokov dosiahli to, že pri správach podobných tej ako bola zvesť o strelcovi v Devínskej Novej Vsi, bude našim potomkom smutno. Smutno bez toho, že by niekto vyhlasoval štátny smútok. Smutno tak ľudský."

 

Toto sú len útržky jedného článku z blogu pravdy, ktorý ma zaujal.S dovolením autora týchto myšlienok si môžte celý článok prečítať aj tu na mojom webe v novej rubrike - ČO PÍŠU INÍ, príspevku

Tragédia? Smútok? Nie! Tak žijeme.

 

 

Boli sme si vždy veľmi blízki,

aj keď sme boli ďaleko od seba
Poslednou dobou

ale jeden druhého akosi odsudzujeme
...a jeden druhému sa odcudzujeme.
Dnes sme síce blízko seba,

ale tak veľmi, veľmi vzdialení ...

 

Richard Muller má dnes 49 rokov.Celkom isto už vie že Štestí je krásná věc a možno aj preto si dá cigaretku na dva ťahy...