Choď na obsah Choď na menu
 


35.-38. týždeň 2011

Cez víkend 23.-25.9.2011 to v Čičmanoch opäť prepukne- po roku znova stretnutie priaznivcov folklóru

Obrázok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

a tu je krátky videozostrih vlaňajšieho programu

 

Tak už mi to dochádza, že prečo asi sa nové veci skupiny Elán v médiách akosi neobjavujú...

V sobotu 17. septembra sa na tužinskom Hatalisku stretli zlatokopi, zlatokopky ba aj zlatokopčatá...:-) Tu je krátky videozostrih podfarbený atmosferickou piesňou Zlatovlasá Rybana v podaní Romana Horkého & skupiny Kamelot

 

V týchto dňoch už aj do našich zemepisných šírok dorazila dlho očakávaná pomoc. Trvalo jej to popravde dosť dlho, ale napokon predsa len prišla. Postihnutí, ktorí sú na ňu odkázaní, veru už strácali vieru, nádej,ba i lásku. Mnohí už ani neverili, iní dúfali že raz predsa len musí prísť! Niektorí hromžili, iní s vrodenou skromnosťou len mlčky vyčkávali zmierení s osudom…A stalo to za to! Dočkali sa! Pomoc prišla a my ju môžme dnes označiť ako pomoc prvú. Ktovie či po nej príde aj dajaká druhá a tretia. Alebo že by táto prvá pomoc bola zároveň aj pomocou poslednou? Hmmm…Ktovie? Možnože pre niektorých aj hej…:-(

Keď som túto mimoriadne radostnú udalosť zdieľal na sociálnej sieti – Veď čo?- Nech svet vie, že aj naši sa už majú konečne lepšie! – tak moja známa (pôsobiaca v neďalekej Viedni) zareagovala dosť nechápavo. Svoje krátke a zásadne stanovisko zakončila tým, že vraj ona kolienka nemusí…

Milá moja- píšem jej- to buď teda rada, že nemusíš, lebo sú ľudia, čo ...

viac v rubrike BLOGOVINY, príspevku Prvá pomoc, alebo posledné zbohom?

Rozprávky zvyčajne bývajú na dobrú noc a sladké sny. Táto - O americkom sne - je ale skôr na ráno - na prebratie sa zo sna, prebudenie a otvorenie očí. Hlavne pre tých, ktorí náhodou oči ešte nestihli otvoriť...

Po veľmi dlhom čase si na mňa spomenuli múzy a trochu ma nakopli...:-) A to sa mi ešte nikdy nestalo, že práve počas jazdy na bicykli...nebolo ani kde zapisovať myšlienky čo mi našepkali...Ale niečo z toho som si zapamätal, kým som dorazil domov a hodil to na papier...či vlastne do "stroja"

To čo sa mne stalo jeden deň slnečný

Bicyklom hnal som sa a myslel na slečny

Viem, znie to absurdne – nikto mi neuverí

Kľud lesa – pohoda, letelo mi hlavou

Tou krásou kochám sa, šliapem do pedálov

A zrazu bod zlomu – rana ako o rám dverí. 

 

Kto by to povedal, že spoza zákruty

Z ničoho nič sa tam odrazu vyrúti

Do ticha škripot bŕzd, pišťanie pneumatík

Takýto hazardér!- blázniví šialenci

V duchu už vidím tie nápisy na venci

Preletel akoby krídla mu dal červený býk.

REFR:

Život na plný plyn a tehla na pedál

Zastaviť, spomaliť tak to sa už nedá

A zdá sa že všetkým je to už všetko jedno

Nehľadieť dozadu, naľavo, napravo

Životom tam a späť lietame bezhlavo

A naše príbehy nekončia happy endom

 

Smrti sme unikli obaja o vlások

Musel mať pod čiapkou – tisícky otázok

Pozerám na neho...

viac už v rubrike PIESNE-TEXTY MP3 - alebo priamo LIVE STORY S HAPPY ENDOM

****************************************************************************************************

 

V týchto dňoch som zopár plačúcich mužov zazrel ...a je to ozaj veľmi zlé....Aj keď táto elánovka je trochu o niečom inom - jej refrén je veľavravný

 

Staršia pieseň v novšom šate - ale stále je to krásna, silná excelentná záležitosť. Pri takých človek stráca dych...Je to úžasná & jedinečná kompozícia

Uplynulú sobotu - 27.8.2011 sa v Čičmanoch - na dvore Ondreja Gregora uskutočnilo country popoludnie. Na počúvanie a neskôr aj do tanca hrala skupina z Považia. V záplave známych českých country a folkových piesní zaznela v jej podaní aj úprava piesne Pala Hammela s textom Borisa Filana - Cez plece. Také niečo sa v týchto zemepisných končinách nenosí (hrať slovenské piesne) a myslím, že je to čin hodný nasledovania...