Po tráve opité blúdia tmou Drzé deti ulíc

Blesk nad Tatrou  rebelov  nikto nepritúli

Svet ochladol stratil cit nik sa neopýta

Chlapče, ako sa máš?

Sedím a premýšľam / Nad láskou ktorá odišla / Či vidí ako sa trápim / Dôvody na to mám ...

Z OBLOHY KŔDLE VRÁN / KRÁKAJÚ NA ĽUDÍ / STÁLE JE MÁLO, MÁLO, MÁLO RÁN KEĎ ASPOŇ VO SNE K TEBE ZABLÚDIM / U ĽAHKÝCH, PRCHAVÝCH MÚZ / DOTYKY V LACNOM PODNÁJME / A V MORI VÍNA A POTOKU SĹZ TAM ISTE CESTU K TEBE NENÁJDEM

Signál známy priateľ dá mi, potom ozve sa / je tu jar tak pohni kostrou – roztoč kolesá. / Preč je ten čas neveselý, keď sa nedalo /  vyjsť von a šľapnúť do pedálov.

Cez otvorené okná duše ako kalendár / Pešo i na koni ku nám kluše / jeseň, leto, či jar
Keď ľuďom v oknách slnko svieti / Tak toto mám rád /  Neznášam studené, biele kvety /  Maliarov – zimu a chlad!

Kde len môže byť, každý to neprizná / čo mu do akej miery chýba  / Kde len mohol sa skryť / ja sa v tom nevyznám / a nemôžem zabudnúť .

Dovtedy sa chodieva po vodu s krčahom / Kým sa ucho neodtrhne neplatíš draho / Potom ale každý zrazu nad rozliatym mliekom narieka /Nikto nikdy pred vlastným prahom nezametie / V oku brvno nevidí si, v cudzom aj smetie / Vtáka poznáš po perí, podľa rečí poznáš človeka

SI V ČELE  DAVU / A ČI VŽDY ZMEŠKÁŠ VLAK / MÁŠ MOC A SLÁVU / ČI PRESNE NAOPAK / NESTRÁCAJ HLAVU / VŽDY NEBUDE TO TAK

ZDÁ SA MI BRÁŠKO A ZNIE TO ŤAŽKO – SME DOSPELÍ

 AŽ NAŠE CESTY V MLČANÍ SIESTY  ŽIVOT NÁM ROZDELÍ

 KDE JE TEN ČAS – VRÁTI SA RAZ  DYM OHŇA ZA RIEKOU

 ZVUK  GITARY TÓNOV , KOSTOLNÝCH ZVONOV

– NÁJDE NÁS POD DEKOU ? …

Osud , náhoda a život Kreslia rovno, kreslia krivo

Mapy ciest po ktorých sa má ísť

Svoju cestu hľadá každý Pod slnkom, v búrke – aj daždi

Ako ale na tú správnu prísť

JEDNÉHO DŇA V ČASE STRAŠNEJ LETNEJ PÁĽAVY / NA CHODNÍKU LEŽAL LÍSTOK MESTSKEJ DOPRAVY / ZDVIHOL SOM HO POMYSLEL SI ŽE MÁM CESTY KUS / A TAK RADŠEJ POČKÁM AUTOBUS  / IKARUS /

DAŽĎOVÉ KVAPKY KEĎ TANCUJÚ V OKNE / KEĎ NEBO PLAČE – BÁSNIM / BÁSNIM O TEBE A V DUCHU MOKNEM / A VŠETKO VONIA MI LEN TVOJIMI VLASMI

Dym tisíc cigariet nezmysly hlúpych viet

bláznivé po rume myšlienky v rozume

deň čo deň sedí tu od prázdneho bytu

s kľúčami od bytu

Mnoho dní, mnoho nocí / Nosím pred očami obraz tvoj / Stovky sekúnd, hodín, minút, nocí dní / Zvádzam s láskou hlúpy boj.

ČO S NAČATÝM VEČEROM, KEĎ SME SA TAK ZIŠLI / ZAHRÁME SI TADIČNE HÁDAJ NA ČO MYSLÍM / KAŽDÝ POZNÁ PRAVIDLÁ A VIE ČO SA PATRÍ / STAČÍ PRITOM ASPOŇ CHVÍĽU ROZPRÁVAŤ DVE NA TRI