NEDOKONČENÁ SKORONOVELA ...
Posledné lúče slnka sa predierali medzi zbiehajúcimi sa mračnami, ktoré neveštili nič dobré.
Z blízkych briez, líp a agátov mestského lesoparku padali listy, ktoré vietor roznášal do širokého okolia.
*******************************************************
Vlak prechádzajúci svojou trasou takmer celú republiku, klepotal už v druhej tretine tejto nekonečnej trati. Monotónny zvuk kolies a niekoľkominútová samota v kupé, prinútili Petra vrátiť sa k vlastným myšlienkam.
*******************************************************
Výťah zastavil na siedmom poschodí. Po chvíľke sa dvere otvorili a pomalým krokom z nich vyšiel asi tak 35-ročný,do nitky premočený muž. Vyťahujúc z čiernej, koženej bundy kľúče, zamieril ku dverám s menovkou Miroslav Kučerák.
*******************************************************
Vlak vchádzal do stanice pomaly ako slimák a Petrovi sa zdali tieto posledné sekundy nekonečnej jazdy ako hodiny. Spomenul si zase na tie nezábudkové oči a lúčom slnka podobajúce sa vlasy ,ktoré naposledy pohladil pred viac ako 90-timi dňami. Tešil sa ako malý na všetky nasledujúce voľné chvíle, patriace iba im dvom.
******************************************************
Ruch hlavného mesta pomaly utíchal. Doprava redla, iba sem-tam ticho pokojného, jesenného večera narušila prechádzajúca električka, či trolejbus MHD.
Zrazu ako blesk z jasného neba, sa prihnal zo smeru od hotela Kijev jasnočervený Renault. Voňajúci ešte novotou, preletel cez križovatku na červenú,pričom len o vlások minul prechádzajúceho chodca.
******************************************************
Až pri otvorení dverí si Peter uvedomil, že vonku prší. Na okamih si spomenul na kamošov, ktorí majú práve stráž a vžil sa do situácie kedy i v takomto počasí vojaci plnia bojové úlohy. Určite by v takomto prípade v duchu hromžil s nadával na počasie. Teraz mu však bolo všetko jedno. Ani padajúce traktory ,by mu nezabránili v tom, aby vystúpil a ponáhľal sa v ústrety tej, ktorá tu už iste netrpezlivo čaká na jeho príchod.
Komentáre
Prehľad komentárov
Moj predchadzajuci prispevok bol napisany po uverejneni prvej casti.
peťo zo sLOVEnska - Tak na to treba čas...
..a toho je teraz málo,no ja sa sem ešte vrátim!
Mima - Jojo, neviem, co sa dalej bude diat,
ale tymto je presytena uz , zial, aj realta zivota, aj umenie, ci zabava, alebo neviem, ako priliehavo to napisat...
Ja osobne nemam dobry pocit pri citani podobnych veci, nehovoriac o tom, ze by ma to pobavilo.:-(
No netvrdim, ze to niekomu nieco nemoze dat.
Nedalo mi nevyjadrit sa, prepac.
V buducnosti prajem vela dobrej inspiracie, mozno
z ineho sudka...:-)
jogo - jój Janka:-)
rád by som s tým niečo pozitívne urobil
ale deň má len 24 hodín
a ja spávam len 4-5 :-)
a nestíham
ale budem sa snažiť....
janka - peter a lucia
nemôžem spať, keď neviem, čo sa ďalej bude diať...
urob s tým niečo...
jogo - mal pracovný názov
že Peter a Lucia
ale rozpísal som to niekedy...asi pred viac ako 20-timi rokmi !!! :-)))
a má to len začiatok (pár takýchto kúskov ako je tu)- bez konca
Janka - a môže mať
ten "zaprašený príbeh" aj nejaký názov? A ako si to myslel, - " ak sa nájde niekto, kto si to po mne prečíta" ?
- a blonďavej dievčine nechcem, aby sa stalo niečo zlé
jogo - román síce nie ale
na pokračovanie to bude...
teda ak sa nájde niekto kto si to po mne ešte prečíta :-)
a musím si nájsť čas prepísať ten zožltnutý rukopis :-)
A čo bude s dievčinou???
Ani sa nepýtaj :-)))
janka - román na pokračovanie
a čo bude ďalej s tou dievčinou...???
Mima - Dodatok na upresnenie