Choď na obsah Choď na menu
 


NEUVERITEĽNÝ PRÍBEH TEJTO NOCI

Sotva som dnes zdriemol – ozvalo sa, kdesi v blízkosti dunenie bubnov a basy doprevádzané akýmsi čudným upišťaným spevom.

V polospánku som si uvedomoval, že je piatok a vedľa v Britve (miestny pub- či po našom ešte stále krčma) je čosi ako diskotéka.

Otočil som sa na druhý bok v domienke, že ľavé ucho nebude až tak citlivé na  prichádzajúce zvuky. Boli to miestami až pazvuky. A ten hlas speváka! Bolo to akoby niekomu niečo privreli do dverí... Viete čo myslím?

Mačke chvost.

Zdalo sa mi že tá pesnička nemá konca....

„Možno raz každý z nich to hravo pochopííííííí  a potom ....“ – pišťal spev a mne sa to stále akosi nezdalo. Text ktorý mi začínal byť nejaký povedomý som nevedel zaradiť. Čo je to za pesnička? To nie je možné! Takéto veci mládež v Britve predsa  nepočúva! Mačka s chvostom vo dverách už neviem koľký krát opakovala : „ navždy sa z očíííí stratia zmiznú bez stopy...“

Precitol som. Otvoril oči.

Rachot bubnov, basy a ten zvláštny spev sa však nestratil. Len akoby zmenil frekvenciu. Znelo to ako z nejakého starého predpotopného rádia.

Nazrel som cez okno do susedstva – ale tam tma. Pozriem na hodiny – 0:40.

No jasné! V Britve je už dávno po záverečnej. Ale odkiaľ do frasa znie tá hudba? Mal som pocit akoby prichádzala kdesi spoza steny. Či skôr zhora. Z plafóna. Hádam to len nebude spev ufóna?- napadla ma vtipná rýmovačka. Reálnejšie sa mi však javilo, že či sa mi na povalu nenasťahovali nejakí miestni skorobezdomovci. Jeden nikdy nevie ...

A text piesne,čo sa do nemoty opakoval, by tomu aj napovedal : „ ... neznášam studené biele kvety, maliarov- zimu a chlad!“

Prehodil som si cez seba vetrovku, nohy našuchol do starých topánok, vzal lampáš a vyšiel do chladu januárovej noci.

Keď som za sebou zabuchol vchodové dvere na moment sa mi zdalo, že je po všetkom.

Božské ticho však trvalo len pár sekúnd. Zvuk pokazeného rádia sa znova ozval a bolo mi viac než jasné, že odkiaľ prichádza.

Z povaly.

Chvíľu som váhal, že čo urobiť, ale napokon som nabral odvahu.

Zhasol som lampáš a otvoril šopu.

Potichu - s malou dušičkou som stúpal po schodoch na vrch.

Hlavou mi vírili kolotoče myšlienok a nesúvislých viet. Snažil som sa z nich niečo zachytiť, aby som tým darebákom hore riadne vyčistil žalúdok.

„.. pešo i na koni ku nám kluše jeseň leto či jar...“ – spieval práve ten upišťaný. Už- už som chcel využiť túto skvelú prihrávku na smeč. Skríknuť na tú bandu, niečo v tom zmysle - že veru už ku vám „klušem“ a practe sa odtiaľto kade ľahšie darebáci naničhodní!

To čo som však zbadal mi takmer vyrazilo dych! Skoro som spadol zo schodov! A úplne stratil reč.

Na povale neboli žiadni krčmoví zablúdilci ako som sa nazdával.

Nijakí miestni povaľači.

Nebolo tam žiadnej ľudskej nohy!

To čo som tam uvidel mi celkom iste nikto neuverí! Ešteže som mal so sebou mobil a duchaprítomne som zachytil túto nevídanú zostavu.

Tá skupina sa volala že  WEWERIČKY!

Viem čo si o mne asi teraz myslíte...

Ale ja som ich skutočne videl a počul.

Pripájam dôkaz.

Foto dvoch vokalistiek – tie sa mi ohromne páčili hlavne v závere pesničky.

Mali ste ich vidieť!

A ako pri tom šantili v rokenrolovom rytme! Švajdu aj s Fialovou by v Lecdens schovali do vrecka!

 

Obrázok

Spomínanú rokenrolovú divočinu Weweričiek si tu môžete tiež vypočuť – ale ospravedlňte prosím mizernú kvalitu zvuku.

To viete – snímal som to len cez mobil ....

 

Obrázok

Poznáte túto ich pesničku? Viete odkiaľ ju tie potvorky vzali?

Od Čochciarov!-  Našej kapely, ktorá svojho času skúšavala u mňa. Ale okopírovali to vcelku verne. Veď posúďte sami. Tu je videozáznam piesne z leta minulého roku (2008).Bolo to tuším naše preposledné vystúpenie - na festivale COUNTRY MLYN - neďaleko Malaciek.


Biele kvety from Jojo Gocman on Vimeo.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

elischka - tak oni

su vlastne"skakajuce s dobou"/kedze vevericky nechodia,ale skacu/ mozno by sa im bol hodil aj zvuk z Mrazika/ked Marfa luska orechy/

jogo - weweričky sú v podstate

normálne veveričky, ktoré miesto skákania po stromoch surfujú po internete a okrem iných šibalstiev sťahujú odtiaľ hudbu, ktorú potom pretvoria trochu na svoj obraz :-)))

elischka - predstavujem

si tie weweričky...ako od Disney-ho...dobrý námet na kreslený film.Pozrite si od neho Bambi-smutný príbeh,ale je v nom niekolko vtipných scén a poznámok. A do takého by sa dali zakomponovať aj tie weweričky...

jogo - mať za susedov

takých Hrdličkovcov musí byť celkom príjemné :-)))

elischka - u nás

doma sa z kredenca ozýva hrdlička.Nad sporákom je zapojený"odsávač smradu"/digestor/nad ním je skrinka a v nej vývod do komína.No a na komíne sedávajú a pospevujú si"Hrdličkovci".je to velmi milé a zábavné ked ráno spustia...

Mima - Aj nam robili v noci

riadny hurhaj tiez nejake lesne zvieratka na horskej chate v lese minule leto...To mal byt asi plch aj s rodinkou alebo kamosmi.Najskor to dettom v noci dost vadilo, no zvykli si, brali sme ich vlastne ako domacich,, ktorych musime tolerovat.Bolo to celkom zaujimave a naozaj trosku dobrodruzne.:-)
FOTO JE MILE.

jogo - aj lasičiak tam bol!

som to zabudol napísať.
Búchal ostošeť do bicích.
Kdežeby oni postáli - mrvili sa v jednom kuse -Cvakol som pri jednom stoptime - ked na zlomok sekundy zamrzli

Simply Pet - Tieto dve diskolejdíz poznám ...

... chodia totiž aj k nám za veľkú vodu Tužinkou volanú a majú tu aj parťáka, lasičiaka s ktorým si vedia riadne trsnúť v rytme diskomjúzik.
Mne ale nikdy tak pekne nezapózovali.
Čo si im sľúbil nafotiť búk, že ti tak ochotne postáli?