Choď na obsah Choď na menu
 


Zvieratá s rozumom a citom

Som už vo veku, kedy sú prípustné, resp. okolím sú tolerované drobné výpadky pamäti.Niektoré fakty sa už trochu ťažšie prehľadávajú v mozgových závitoch, ale na niektoré si spomínam celkom jasne.

Napríklad na to, ako nám súdružky učiteľky v základnej deväťročnej škole prízvukovali, že zvieratá nemajú žiadny rozum.A v tom, že je zásadný rozdiel medzi nami ľuďmi a nimi.Zvieratá vraj robia všetko výlučne pudovo a inštinktívne.Už vtedy mi to akosi nešlo do palice, ale nakoľko tá téma z času na čas opakovane prišla na pretras, podľahol som tlaku okolia.Jasne si pamätám aj na moment, kedy sa to vo mne zlomilo.Bol som pred kolektívom spolužiakov parádne zosmiešnený istou pani, či vlastne v tej dobe súdružkou učiteľkou.A to len preto, že som si dovolil vysloviť niečo v tom zmysle, že môj vtedajší pes Astor, sa vie smiať.A on sa ozaj vedel!Lenže to niektorí ľudia asi nemôžu pochopiť a vnímať.

Od vtedy som radšej také veci s nikým neriešil.

Rokmi skúseností a pozorovania reakcií zvierat a ľudí som dospel k názoru, že tie naše súdružky sa predsa len mýlili.A keby len to.Oni nás priam zavádzali!

A možnože nezavádzali.Možno za pár desiatok rokov v našich živočíšnych druhoch nastali také zmeny, že  zvieratá sa nám poľudštili a my ľudia zas akosi naopak.V mnohých prípadoch človeka dojme a nadchýna správanie sa rôznych druhov zvierat v rozličných situáciách.Konanie niektorých pánov tvorstva (neviem prečo si človek uzurpoval toto právo- či skôr označenie) zase nie ojedinele šokuje, tým ako primitívne - pudovo riešia rôzne životné situácie.

No veru neviem ako to bude popravde z nadhľadu o tom rozume, cite, pudoch a inštinktoch.Čo z toho je vlastné človeku - a čo zvieratám?

Možno nám čosi napovie kratučký úryvok - záver jednej časti pútavého dokumentárneho cyklu, ktorý piatok večer vysiela druhý okuh českej televízie

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.