Choď na obsah Choď na menu
 


Otec, syn ...

Je piatok poobede a ty sa autom vraciaš domov. Ladíš rádio. Správy hovoria o nejakej bezvýznamnej veci : v nejakej ďalekej dedine zomreli traja ľudia na nejakú neznámu chrípku, o ktorej nikto nikdy nepočul. Nevenuješ tejto správe veľa pozornosti.

V pondelok, keď sa zobudíš, počuješ, že mŕtvi už nie sú len traja, ale 30 tisíc ľudí už zomrelo vo vzdialených krajoch Indie. Kontrolný medicínsky úrad Spojených štátov vysiela ľudí, aby to tam skontrolovali.

V utorok sa to stáva najdôležitejšia správa prvých strán všetkých novín, pretože sa to už netýka iba Indie, ale aj Pakistanu, Iránu a Afganistanu.   Správa vychádza vo všetkých denníkoch. Volajú ju „tajomná chrípka“ a všetci sa pýtajú : „Ako ju dostaneme pod kontrolu?“

V Európe nastáva panika a hranice sa zatvárajú. Vo večerných správach počuješ správy z Francúzska, kde redaktorka hovorí o jednom mŕtvom mužovi, ktorý zomrel v nemocnici na tajomnú chrípku.

Správy hovoria, že keď máš tento vírus, týždeň si ani neuvedomíš, že ho máš. Potom máš štyri dni hrozné bolesti a potom zomrieš.

Aj Veľká Británia zatvára hranice, ale je neskoro. Na druhý deň prezident Spojených štátov zatvára hranice, aby sa vyhli nákaze, až kým nebude nájdený liek...

Nasledujúci deň sa ľudia zhromaždia v kostoloch, aby sa modlili za liek, keď niekto vstúpi a hovorí : „Zapnite rádio a počúvajte správy!“ Dve ženy zomreli v New Yorku. Zdá sa, že chrípka zasiahla celý svet.

Vedci pokračujú v hľadaní protilátky, ale zdá sa, že nič nezaberá. Čoskoro príde dlho očakávaná správa : Bol rozlúštený kód DNA vírusu. Môže sa vyrobiť protilátka. Je však potrebná krv niekoho, kto nebol nakazený. A hneď sa šíri výzva, aby všetci utekali do najbližšej nemocnice a dali si urobiť krvné testy. Z vlastnej vôle tam ideš s celou rodinou, spolu so susedmi, a pýtaš sa : „Čo sa stane? Toto bude koniec sveta?...“

V nemocnici, po testoch, vyjde jeden lekár a vyvoláva jedno meno. Najmenší z tvojich detí je blízko pri tebe, ťahá ťa za kabát a hovorí : „Ocko! To je moje meno!“ Skôr ako sa spamätáš, vezmú ti tvojho syna a ty kričíš : „POČKAJTE!“ A oni odvetia : „Všetko bude dobré, jeho krv je čistá, jeho krv je čistá. Veríme, že má správnu krvnú skupinu.“

O päť minút lekári vyjdú von, smejú sa a kričia. Je to po prvý raz po týždni, čo vidíš niekoho smiať sa. Najstarší lekár sa priblíži k tebe a    hovorí : Ďakujeme, pane, krv vášho syna je čistá, môžeme vyrobiť protilátku...“

Správa sa šíri všetkými smermi, ľudia plačú a kričia od radosti.

Vtedy znova k tebe i tvojej manželke príde lekár a hovorí : „Môžeme s vami chvíľu hovoriť?... Ide o to, že sme nevedeli, že darca bude dieťa. Potrebujeme, aby ste podpísali papiere na darovanie krvi. Zatiaľ čo čítaš papiere, uvedomíš si, že nie je špecifikované množstvo krvi, a pýtaš sa : „Koľko krvi?...“

Lekárov úsmev zmizne a on odpovie : „Nevedeli sme, že to bude dieťa. Neboli sme na to pripravení. Potrebujeme použiť všetku krv!...“

Neveríš tomu a snažíš sa oponovať : „Ale... Ale...“ Lekár pokračuje a nalieha : „Nerozumiete, hovoríme o lieku pre celý svet! Prosím vás, podpíšte, potrebujeme všetku krv. Pýtaš sa : „Ale nemôžete spraviť transfúziu?“ A odpoveď : „Ak nájdeme ďalšiu čistú krv, urobíme to... Podpíšete? Prosím!

Podpíšte!!!...!

V tichosti, bez toho, aby si si cítil prsty na ruke, ktorá zoviera pero, PODPISUJEŠ. Pýtajú sa ťa : „Chcete vidieť vášho syna?“

Kráčaš do sály prvej pomoci, kde sedí tvoj syn a pýta sa ťa : „Ocko! Mamka! Čo sa deje?“ Berieš jeho ruku do svojej a hovoríš mu : „Synček, tvoja matka a ja ťa veľmi veľmi ľúbime, ľúbime ťa a nikdy nedovolíme, aby sa ti stalo niečo, čo nie je nevyhnutné. Rozumieš tomu?“ A keď sa lekár vráti, hovorí : „Je mi ľúto, ale musíme začať, ľudia na celom svete zomierajú...“

Odišiel by si? Mohol by si sa otočiť a nechať tvojho syna tam, zatiaľ čo on ti hovorí : „Ocko? Mamka? Prečo ma nechávate samého?“

Týždeň na to, zatiaľ čo pochovávaš tvojho syna, jeden je doma a spí, ďalší neprišli, lebo sa chceli ísť radšej prejsť alebo sa pozrieť na futbalový zápas, ďalší prídu na pohreb s falošným úsmevom a tvária sa, že ich to naozaj zaujíma. Chcel by si všetko zastaviť a kričať : „Môj syn zomrel kvôli vám!!! Zaujíma vás to vôbec?...“

Často je to presne to, čo Boh chce povedať nám : „Môj syn zomrel pre vás a vy nedokážete pochopiť, ako vás milujem?“

Je zvláštne vidieť, ako ľahko ľudia odmietajú Boha a potom sa pýtajú, prečo svet je na tom čoraz horšie.

Je zvláštne vidieť, ako veríme všetkému, čo píšu noviny, ale neustále pochybujeme o tom, čo hovorí Biblia.

Je zvláštne, ako sa deň čo deň namáhame, aby sme mali čo najväčší majetok na zemi, a nevenujeme ani minútu tomu, aby sme si nahromadili poklady v nebi.

Je zvláštne, keď niekto hovorí : „Verím v Boha“, ale svojimi skutkami dokazuje, že má iné úmysly.

Je zvláštne, ako posielame tisíce „žartov“ mailom, ktoré sa hneď rozšíria ako oheň... ale keď pošleme mailom niečo, čo sa týka Boha, ľudia si dvakrát rozmyslia, či o tom budú hovoriť iným.

Je zvláštne, ako kruté, vulgárne a obscénne scény sa slobodne pohybujú vo virtuálnom priestore, zatiaľ čo rozhovor o Ježišovi je v školách a na pracoviskách ututlaný.

Je to zvláštne, však?

Oveľa však oveľa zvláštnejšie vidieť kresťana, ktorý je taký horlivý v nedeľu, ale neviditeľný po celý zvyšok týždňa.

Je zvláštne, že keď dočítaš túto správu, necítiš potrebu poslať ju mnohým z tých, ktorých máš v zozname na tvojom maili; jednoducho preto, lebo si nie si istý/á, v čo veria alebo čo si o tebe pomyslia.

Je zvláštne, že sa viac staráme o to, čo si pomyslia ľudia, ako o to, čo si BOH myslí o nás.

Nech Ťa Boh žehná!

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

MIRO z Košíc - Každý má svoju pravdu že...

JEDNOU VETOU: Sme len ľudia ...

peťo zo sLOVEnska - Presne tak...

...to tu nevyriešime,ale jednu malú poznámku : koľko existuje filmov,len naših filmov teraz mám na mysli,kde V mene Boha ... skončili v plameňoch a v žalároch a na mučiarenských stoloch nevinné ženy, muži, deti...Posledná bosorka,Hon na čarodejnice....

jogo - je to fakt téma nekonečná

Niektorí ľudia možno cítia tú potrebu aby ich niekto ustavične "vodil za ruku" a dával pozor či konajú dobro, alebo zlo - prípadne ich na to upozornil.Nie sme predsa malé deti a máme slobodu - slobodnú vôľu.
Paradoxom zostáva, že je kdesi povedané "Nezabiješ" a napriek tomu nielenže celou históriou ľudstva sa vedú väčšie či menšie vojny, ale i v čase akože mieru sa ľudia vraždia & zabíjajú ....
A obávam sa, že my to tu nevyriešime :-)))

peťo zo sLOVEnska - BOH

Ale sme to tu riadne rozvetvili,tu tému nekonečnú a veľakrát už prebranú.Ja viem Jojo,poznám tu pieseň a mám ju i na cd.

Keď to tak teraz čítam,čo som tu napísal a čo všetko sa tu popísalo,tak by som doplnil,že je to tak,áno,za všetko zlo môže človek a Boh na to len dozerá.Ja som to tu vložil okolo toho Emmanuela,čo ja viem - nejak ma zaujal ten jeho život,ten článok a vybral som z neho len niečo...

Takže toto je téma na dlhé písanie alebo rozprávanie a je tu veľa veci čo by sa dalo pekne prebrať a vysbetliť a všetci máme iný názor na všetko a tak je ťažko si vybrať tu pravdu pravd...

Boh - všetci máme svohjo a všetci ho máme v niekom či v niečom inom.



Mima - Jojo, citam Tvoj nazor,

dakujem za vyjadenie.:-)

Mima - Danka, suhlasim

s Tebou.
Boh nam dal rozum a slobodnu volu, ktore, zial, clovek casto zneuziva na zlo a nepouziva na dobro.
Boh nas nechcel naprogramovat ako robotov, ale nam daroval slobodu, zial, rozhodujeme sa aj pre zlo, v spominanych pripadoch pre obrovske zlo.
Nevinme Boha za toto zlo.Boh je Laska a tuzi, aby sme aj my zili LASKU.
Po odmietnuti DOBRA,LASKY,BOHA, ked to v raji vsetko zacalo, sa Boh na nas "nevykaslal", poslal nam Syna, aby nam ukazal nelen Slovom, ale aj prikladom ako mame zit, bojovat proti Zlemu, proti zlu v nas, i okolo nas.A bol to priklad najyssej moznej Lasky - sebaobetovanie na krizi.
Velakrat sa hovori, ze ako moze Boh pripustit, aby sa diali take strasne veci, ako sa deju...
Boh to nechce.
Skusme sa zamysliet, ako mozeme napr.dnes kazdy jeden za seba urobit nieco, co pomoze tym okolo mna,
mozno aj tym, co su v Afrike, vsetko v ramci mojich moznosti...Premahajme zlo dobrom, nie len somranim, pesmizmom, ale naopak,zapojme sa aktivne za DOBRO,LASKU,SPRAVODLIVOST.
Ale jedno je iste, musime zacat najprv od seba.
Viem, ze na tychto strankach som v splocnosti ludi, ktori pomahaju, su obetavi...Tesi ma to a dakujem im,
ze rozdavaju zo seba DOBRO a LASKU.
Len prosim, aby sa snazili vidiet za dobrom, ktore je vo svete tiez viditelne, posobenie Boha, lebo za kazdym dobrom, ktore vychadza z ludskeho srdca je Bozia milost, jeho LAsKA.

jogo - Peťo ja som túto tému

rozoberal kedysi dávno v "Piesni týchto dní" - dá sa vypočuť tu:
http://www.jogo64.estranky.sk/stranka/piesne-texty-mp3
Tiež ma často trápila a trápi otázka ako sa Boh môže pozerať..., ako môže dopustiť... atd a pod.
Ale dnes sa už prikláňam viac k tomu, čo tu napísala Dana.
Človek MÁ predsa ROZUM!
...resp. MAL BY HO MAŤ!
a v spojení s citom, by sa všelijaké zverstvá vo svete nediali.
Boh je v tom nevinne :-)

Dana - BOH

nám dal rozum, aby sme ho používali. Nie aby nás vodil za ruku. Boh bol aj v Sudáne, čakal za dverami, ktoré bolo treba otvoriť...

- predčasom, keď sa niečo zlé stalo, či už v rodine alebo vo svete, tiež som si kládla takúto otázku...

Tejto téme sa treba dôslednejšie venovať...

peťo zo sLOVEnska - BOH

Sudánec Emmanuel Jal bol jedným z tisiciek vraždiacich detských vojákov a teraz o tom spieva, keď už nemôže plakať, pretože mu nešťastie vysušilo slzy.
Boh nemá sny, pretože nikdy nespí a Emmanuel taktiež nespí ale sny, tie máva : "Často niekomu nožom reže hrdlo, alebo niekto jemu.Pozerá sa, jak jeho rodinu brutálne znásilňujú, všade sa vaľajú usekané hlavy a svištia guľky.Prebudí sa a kričí hrôzou.Polhodiny potom trvá, než sa ubezpečí,že není zase v džungli"
Čo Boh vlastne robil, keď v Sudane vypukla občianská vojna?Šiel na dovolenku?Nemal čas alebo sa len nepozeral?A čo tak spomenuť si na Nietzscheho slová : "BOH, KTORÝ VIDEL VŠETKO, AJ ČLOVEKA, MUSEL ZOMRIEŤ.ČLOVEK NEZNESIE, ABY TAKÝ SVEDOK ŽIL..."

Emmanul nevie kedy sa narodil, svoj vek odhaduje.Do vojny šiel v roku 1987 a za dramatických okolností z nej utiekol po piatich rokoch.

Je veľa slov čo Emmanule ešte povedal a veľa textov jeho piesní vypovedajú o tej hroznej vojne, ktorú BOH nevidel a nezabránil jej.

A také krutosti čo BOH nevidí sa konajú na celom svete.Tak kde je pravda a kde je ten všemohúci čo je vždy všade a všetko vidí...?

zdroj : Folk&Country 1/2008

Mima - Nepodarilo sa mi

odoslat dlhansky clanok do tejto tazkej diskusie.
(Moje nedostatosne technicke vedomosti mi na to nestacili)

V nom som si vstupovala do svedomia, kedze sa povazujem za veriacu, ktora sa snazi zit krestanstvo v praxi...
Mrzi ma, ze som iste uz aj ja svojimi chybami urcite niekoho pohorsila....
Slubujem, ze sa budem viac snazit- s Bozou pomocou a podla prikladu Pana Jezisa.
Takze drzte palce, pripadne sa pridajte.
:-)

jogo - dobre si napísal

a prečo by si mal mlčať. Veď nikto nemá patent na rozum - ani ja ani ty, ani nikto a vyjadriť sa hádam môžme- tu je to dovolené - pokiaľ nikto nikoho hrubo neuráža....K téme čo si načal ja doplním asi tak- že ja osobne ľudí delím vo všeobecnosti len na dobrých a zlých. A takí sa nájdu všade.V každej skupine- každej spoločnosti ľudí.... Lebo dobro a zlo nepozná hranice. Čiže nemyslím si že môžme dať "rovná sa" napr. medzi veriacich ľudí a dobro.

peťo zo sLOVEnska - ČO TU TERAZ NAPÍSAŤ...?

Pozorne,ale naozaj pozorne som si prečítal tento príbeh...neviem čo napísať,ale strašne niečo chcem napísať...tak začnem asi takto,že nedávno naša starenka prekonala strašne zložitu a dlhú operáciu,bolo treba veľa krvi a tak sme museli zohnať darcov - prekvapilo ma,aká bola okolo nás veliká ochota a všetci,koho sme oslovili bez akéhokoľvek váhania šli darovať krv aj keď niekto poprvé v živote.Satrenka je v pohode.Aj keď všetko ešte boli,je to dobré...aspoň veríme a dúfame,že je to pravda a nebudú žiadné komplikacie a nejaké skryté následky o ktorých ešte nevieme.Starenka je veriaca ako všetke babičky a staré mamičky.Aj v mojom okolí žije veľa veriacich čo behom týždňa strašne zhrešia a počas nedeľnej omč´ši sa očistia a zase príde pondelok a zase klamú a konajú len a len zlo,ale sú to veriaci ľudia,čo sa vyspovedajú a všetko je v poriadku.ide ma poraziť z nich,ale aj to je život.Chcel som tu niečo napísať,stalo sa,tak neviem či som dobre urobil,alebo som mal radčej mlčať...