Choď na obsah Choď na menu
 


To je vzduch ...

"To je vzduch..."povzdychla si pani v najlepších rokoch, kráčajúca chodníkom oproti mne.Išla sama, ja tak isto a tak som mal pocit, že tie slová adresovala mne.Pripadalo mi to prinajmenšom čudné, lebo sme nekráčali po tatranskej magistrále, ani po žiadnom z chodníkov Slovenského raja.Míňali sme sa na frekventovanom chodníku v centre mesta, nalepenom na cestu plnú nervóznych, dymiacich áut.Ako môže niekto žasnúť nad takýmto vzduchom – preletelo mi hlavou, ale vzápätí som pochopil.

Za tým “To je vzduch” pani zasipela ešte meno najvyššieho.Nie, nie.Nevyslovila meno nikoho z parlamentu, vlády, či nebodaj z prezidentského paláca.Nebolo to meno vodcu najsilnejšej opozičnej strany,ani lídra svetových mocností.Zakliala meno najvyššieho, čo sedí tam hore…Na nebesiach.Akoby on za to mohol….

Keď ma obišla počul som ešte ako si schuti znechutená odpľula a jej dovetok “To sa nedá dýchať!” sa už strácal v rachote okoloidúcich áut.Myslím, že mala pravdu…

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

jogo - no...

na blogu pravdy pri tomto príspevku reaogavl jeden človek takto: "veru to je vzduch, ešteže žijeme na Slovensku, čo by pani povedala v Tokiu?"
:-) no to je fakt, že tam by asi Ježišovi žiadne výčitky v tomto smere asi neadresovala

peťo tulák - To je vzduch

Tak to si aj môžem povedať,lebo som dýchal tatranský pár dní teraz,včera som sa vrátil a to je vzduch tam hore v tých našich dolinách tatranských bez áut a kadejakých továrni a čmudiacich komínov,ale ta pani si povzdychla právom,lebo niekedy fakt na prechode keď stojím je to hrôza a nie len vzduch od vyfúkov,ale aj tak celkovo - ten vzduch u nás je fakt hrôza,stačé sa zahľadeť na tie bilbordy okolo ciest - nedá sa dýchyť pri pohľade na tu spúšť čo sa linie okolo našich ciest....