Choď na obsah Choď na menu
 


Tam kde líšky dávajú dobrú noc

V uplynulom týždni ma pracovné povinnosti zaviali na miesta, kde som ešte jakživ nebol. Paradoxne to nebolo nikde mimo územia nášho malého Slovenska.

No, tak vlastne teraz som trocha na pochybách, že či tá naša krajinka je až taká malá?...Cesta tam totiž trvala takmer pol dňa a o tej spiatočnej radšej pomlčím.Som si aj spomenul na slová nedávno zosnulého Waldemara Matušku, ktorý kedysi s vtipom jemu vlastným, porovnával dĺžku cestovania z Prahy na Floridu a z Prahy do Košíc.Mne ale pri tejto ceste - dlhej fakticky len niekoľko desiatok kilometrov - do smiechu nebolo.

Ale chcel som o inom...

O kraji, ktorý je na mape, voči tomu nášmu, trochu juhovýchodne.O miestach, kde doliny kopce a hory dýchajú na človeka čímsi iným ako u nás "na horniakoch".Ľudia tam už hovoria trochu "južanským" prízvukom,dokonca početné skupiny obyvateľstva farbou pokožky aj tak pôsobia.Ale to som v žiadnom prípade nechcel ironizovať, či robiť si nedajbože srandu z našich spoluobčanov.Osobne som počas môjho krátkeho pobytu nemal žiadny problém s domorodcami - či už hovorili po našom, maďarsky, či rómsky.

Ľudia sú tam vcelku fajn. Dokonca postupom času nadobúdam dojem, že v takýchto krajoch, kde v minulosti aj dnes bola núdza o prácu, sú zvyčajne tí ľudkovia takí ... úprimnejší.

Srdečnejší a ľudskejší.

Jednoducho takí normálnejší človekovia.

Veľmi ma prekvapili deti, ktoré úplne normálne zdravili nielen pri stretnutí v dedine, ale napríklad aj v autobuse. A takéto sa veru už našich zemepisných končinách nenosí.Tam decká a puberťáci evidentne ešte nepodľahli všelijakým vplyvom.(Nechcem tvrdiť že západným či demokratickým - lebo raz som sa tak s kýmsi na tú tému pochytil a dozvedel sa že vlastne to všetko prišlo z východu....)Skrátka držia sa pri zemi a to vôbec neznamená, že by boli prízemní!Naopak!

na obrázku kŕkajúci kapelmajster

Obrázok

 Úžasné boli aj večerné koncerty  v rekreačnom stredisku Drieňok, pri vodnej nádrži Teplý Vrch.Čvachtajúcim sa rybám, rybkám a rybičkám tam zo susedného jazierka odpovedali kŕkajúce žaby.Romantika k neuvereniu - ako od Stílovej :-) A neviem čo poviete po nasledujúcej vete?Možnože ma mnohí označia za bájkara...

Dobrú noc nám tam dávala líška.

Naozaj.Neklamem ani si nevymýšľam.Prišla vždy nečakane od neďalekého lesíka, ku terase ubytovne.Šibalsky na nás pozrela, akoby tým chcela povedať, že už je čas ísť spať a vzápätí zmizla ku vode utíšiť vyskakujúce ryby.

Ozaj to znie tak záhadne rozprávkovo.Ale veď aj nečudo.V tomto kraji - v neďalekých Slavošovciach - stojí rodný dom Pavla Dobšinského.Škoda že pracovné povinnosti nedovolili tam odbehnúť.

Obrázok   Za to sme však videli dosiaľ nikde inde nevídané pamätné tabule. Sú naozaj zvláštne.

Netradičných tvarov a materiálov.Písané zvláštnym jazykom.Resp. inou štylizáciou a pravopisom na aký sme zvyknutí ...

Nájdete ich na miestnom cintoríne na Teplom Vrchu.

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok

 

 

Obrázok Záhadne pôsobia aj splete zvláštnych stožiarov - rovnako zatiaľ ešte nikde inde nevídaných.Údajne pôsobia ako nejaké vysielače (neviemčoho) a vraj pred 20-timi rokmi využívané na rušenie signálov... :-)

 

Ešteže sme poštrngali vtedy tými kľúčami...

 

Lebo dnes by sme veru také tévé Markíza, Joj, rádio Fun, či Expres asi nesledovali

 

 

 

Obrázok


 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

jogo - elischka vďaka za pochvalu :-)

možnože by bolo ešte o čom písať - ale nechcem zbytočne zaťažovať osobnými pocitmi a zážitkami :-)
Je možné, že keď raz budeme mať viac zmáknuté takéto blízke zemepisné miesta, tak už tam tie líšky nebudú ...

elischka - Svetový zemepis

máme asi lepšie "zmáknutý"ako ten náš! milé,príjemné čítanie-"trošku krátke"-škoda.

peťo z Hoollíčwoodu - Presne tak...

...ako píšeš Jojo nižšie ale aj ako píše Mimka,keby toho času bolo viacej a tych čarovných miest v našom malom sLOVEnsku je nespočetne veľa,len ich nepoznáme a trepeme sa za hranice k moru.Aj to je dovča na jednotku,odpočinuť si na pláži s manželkou a partiou.Ale ja stále vravím,že u mora sa nudím a preto tam vydržím deň - dva a už sa moje nohy trasú pochodiť okolie aj keď sám a preskúmať čo je tam či hentam a potom zviesť partiu a isť sa tam pozrieť spoločne.No v tej našej krásnej krajine je stejne najkrajšie a v Tatrách - ach jaj,už aby som tam bol.

A Jojo v mojom príspevku som podotkol,že foťák alebo MOBIL,lebo viem,že častejšie máš pri sebe mobil ako foťák.No fotky sa ti vydarili tak či tak...

Mima - Jojo, vďaka za Tvoje zaujímavé

rozprávanie, to prežité je najpútavejšie.
Slovensko má naozaj veľa čarovných miest i dobrých ľudí a keby bolo viac času, rada by som s rodinou viac pochodila, žiaľ, keďže som v novom zamestnaní, asi ani dovolenka tak rýchlo nebude, ale aspoň víkendy...
Bolo by fajn, keby sa priatelia podelili so zážitkami z podobnych "zabudnutých" zákutí Slovenska, či sveta...:-)
AHOJTE!

jogo - som rád

že si mi uveril Peťo :-)
Aj keď niektoré z tých opisovaných vecí sa možno nezdajú- ale sú to skutočne všetko zažité- na vlastné oči videné veci. Foťak som so sebou nemal. Snímky boli zachytené len mobilom...V súvislosti s týmto mojim pobytom na Gemeri, by sa dalo popísať ešte zopár veľmi zaujímavých príbehov - len neviem či by boli interesantné aj pre iných... Spoznal som tam zopár zaujímavých ľudí.Opäť sa mi potvrdilo, že pri stretnutí s niekym novým si buď padnete "do oka",t.j. máte si čo povedať a hneď od začiatku cítite akoby ste sa s tým človekom poznali odjakživa.Skrátka ste na jednej vlnovej dĺžke.Vysielate aj prijímate na tej istej frekvencii. :-)Alebo platí pravý opak...Ale to som tentoraz chvalabohu nezažil.Ale bolo by to na samostatný príbeh :-)
Cestou domov som v autobuse zažil tiež zaujímavú príhodu.Vybitý mobil sa ma vo Zvolene esemeskou z neznámeho čísla pýtal:"Necestuješ náhodou teraz autobusom z Rimavskej Soboty?"- samozrejme že to bola pravda. A ja som netušil, že KTO sa ma to pýta, či sedí v autobuse, alebo ma len zazrel kdesi po ceste....
Ale to by bolo na ďalší príbeh.
Možno neskôr.

peťo z Hoollíčwoodu - rozprávkar

Tak ako ty náš slovenský Andersen či Jojo Dobšinský?
Verím ti.Všetko čo som si tu prečítal.Takže si zase po čase vytiahol nohy z baráku a z Britvy a túlal sa.Dobré sa to číta a to cestoavnie je fakt niekedy umorné a Waldo to dobré prirovnaval.Takže nech nohy poslúchajú,počasie praje,foťák slúži alebo mobil a nech sa darí zbierať po tej našej malej vlasti nové životné príhody do zbierky : Tam kde líšky dávajú dobrú noc.