Choď na obsah Choď na menu
 


Pomóóóc! Zas tu ide o moc...

Kde bolelo – tam bolelo – bola jedna ubolená rozprávková krajina. Jedného bolelo to, iného ono…Dá sa povedať, že nebolo v nej tvora, ktorého by niečo nebolelo. Ale zdanie klame. Nebolo to celkom tak.

Niektorým vyvoleným bolo v tejto rozprávkovej krajine sveta žiť. Asi najviac sveta žiť bolo tým, čo boli pri korytách a tak nečudo, že každý chcel byť pri nejakom koryte, alebo aspoň korýtku – aby aj jemu bolo aspoň trochu sveta žiť. Tí pri koryte sa oddávna držali hesla: ” Z cudzieho krv netečie!” – a tak sa stalo, že pokým sa jedni v krajine zvíjali od všelijakých bolestí, druhí si lebedili pri korytách a bolo im dobre. Ba dá sa povedať, že tu platila akási zvláštna nepriama úmera: Čím horšie na jednej strane- tým lepšie na druhej! A tak nečudo, že chúťky – dostať sa ku korytu boli z roka na rok intenzívnejšie a naliehavejšie. Z času na čas tvorovia tejto rozprávkovej krajiny usporadúvali všakovaké voľby. Či boli voľby také, alebo onaké jedno mali spoločné. Išlo v nich o veľa. O všetko. O moc! Systém od nepamäti tu funguje tak, že víťaz berie všetko, porazený si pozbiera omrvinky a ostatní sa môžu veselo zvíjať ďalej vo svojich boliestkach a dúfať že nabudúce sa karta obráti a dostanú sa aspoň ku tým omrvinkám…

lucny-kanik.jpg